Dnes sme s detskou klientkou pobudli v jej záhrade, ktorú s vytvorila…pripájam zopár fotiek, aby ste do nej nakukli i vy… a tiež možno trošku poznali štýl našej práce

Tento príspevok prinášam sem preto, lebo ma neustále fascinuje tvorivá sila v každom jednom z nás, či sme v pozícii klienta, terapeuta, rodiča, alebo učiteľa..„Tá tvorivá sila“ JE a dnes sa prejavila tak,

že dala podobu priestoru v ktorom sa klientka (Kl) cíti: „..dobre, tu sa môžem hrať a tešiť..“„ A vojdem sem len so špeciálnym kľúčom“ a sama si sadá za stôl a kreslí kľúč, ktorý jej pomôžem vystrihnúť.

Potom sa postavíme pred „bránu“ záhrady a skúmame čo sa bude diať. (Je to ako stáť pre nejakým krásnym tajomstvom.

Mňa ako sprievodkyňu to vrátilo hneď do detstva, k filmu „ The secret garden“ a knihe „Záhrada“ a zachytila som v sebe veľkú zvedavosť a očakávanie).

T: „Vnímaj ako sa tvoje telo hýbe. Aké robí pohyby.“

K: „Takto!“, radostne vykríkne. A napriami svoje telo, zdvihne ruky a v priestore nimi máva.

T: „Vnímaj to a možno by k tomu šli i nejaké slová, zvuk alebo pieseň..“

K: Vysloví zaklínadlo ( to vám nepoviem aké, predsa, je to zaklínadlo) A brána do záhrady sa otvára.

K: „Tu je to iné.“

T: „ Iné v čom?“

K: „ Také, že tu cítim… Šťastie.“

A s veľkým úsmevom na mňa pozerá. A tak sme sa v záhrade vydali šťastie cítiť a potom spolu skúmať. Záhrada zostala u mňa. No kľúč od nej si klientka starostlivo uložila do vrecka a s úsmevom odkráčala domov.

foto: K. Melová

článok: K. Melová