(tip na prácu s kartami pre rodičov)

Je to sada kariet určená pre odborníkov, no i rodičov samotných a samozrejme pre deti. A práve tento čas, kedy väčšina z nás trávi doma spoločne s rodinou, môže priniesť zopár podnetov či inšpiráciu k spoločnej hre dospelého s dieťaťom: k hre, ktorá každému hráčovi vytvára príležitosť viac nahliadnuť do sveta emócií, spoznať ich, zastaviť sa v nich, uvedomiť si ich a teda vďaka nim rásť a učiť sa o sebe viac.  Či už ide o pomenovávanie emócií, podporenie rozvíjania empatie alebo pomôcku pri riešení konfliktov.

23 kartičiek, na ktorých je zachytený sloník prežívajúci určitú emóciu, môže byť sprievodcom či učiteľom na tejto ceste.

Súčasťou sady kartičiek je i príručka, kde dostatok podnetných cvičení, ktoré si:

  • môžete urobiť spoločne: dieťa aj rodič
  • každý sám za seba
  • spoločne ako rodina, detský kolektív..

Napríklad taká hra, ako opísať to, čo cítim, aby tomu druhý rozumel. Celkom náročné, však? Na otázku: „ Ako sa cítiš?“ sa často stretávam s odpoveďami: „Cítim sa dobre.“ alebo „Cítim sa zle“.

Toto znenie mnohí poznáme. Niekedy je v poriadku takto odpovedať, nie je na tom nič zlé.

V tomto článku prinášam i iný pohľad v spojení s otázkami:

Skúsiš sa naozaj stretnúť so svojím pocitom?

Skúsiš byť na chvíľu zvedavý – možno ako bádateľ – a bádať, ako to vlastne v tej chvíli to „dobre“ či „zle“ tvoje telo zažíva?

Tieto otázky a skúmanie Ti, drahý rodič, môže byť inšpiráciou pri práci s kartami alebo k spoznávaniu emócií samotných u dieťaťa a seba.

Tak ako napríklad to „cítim sa dobre“

Skús sa rukou dotknúť toho miesta, kde vo svojom tele to „dobre“ cítiš a iba ho vnímaj.

Máš? Aké to je?

  • Je to také teplé, príjemné akoby sa tá príjemnosť rozlievala do šírky na tom mieste?

..alebo..

  • Je to také, ako lopta čo skáče a jaší sa, také veselé?

..alebo..

  • Je to také pokojné, ako more, tiché, ako pred západom slnka….?

..alebo?

Skús to popísať sám/a. Tieto vyjadrenia sú len podnetom.

Spomenieš si, kedy si sa takto naposledy cítil/a? Skús si vybaviť situáciu a jej okolnosti, či atmosféru kedy si zažil/a tento pocit u seba. Dopraj si toľko času koľko potrebuješ.

Ako sa mení tvoje prežívanie?

Skús venovať čas objavovaniu popisu emócií a vnímaj, čo sa mení: v tebe a i vo vzťahu s človekom s ktorým sa o ne takto delíte. Čo je iné?

Poďme sa teda zahrať. Tu je príklad jednej hry, kde R znemená rodič a D znamená dieťa:

R: Možno nám pomôžu kartičky sloníkov – skús ich rozprestrieť a vyber jednu, ktorá znázorňuje ako sa máš v tejto chvíli.

D: No to je táto – vidíš! Sloník sedí, má hore chobot, smeje sa. Vyzerá šťastný.

R: Áno, pozerám na ňu s tebou a keď ťa tak počúvam, tak v tvojom hlase počujem že sa tešíš tiež.

D: Áno, som šťastný. A dieťa sa usmeje a pozrie sa na rodiča. Som skoro ako ten sloník na obrázku!

R: Oh, tak to vnímaj, aké to je v tvojom tele. Aké to je cítiť sa šťastný?

D: Dobré.

R: A keby ten pocit šťastia mal svoj domček v tvojom tele – kde by to teraz bolo? Skús zatvoriť očká a len vnímaj kde sa nachádza z neho najviac. Je to v brušku, na srdiečku, v nohách…alebo kde?

D: Na srdiečku to cítim. Také teplé to tam je.

R: Tak to cíť viac a predstav si, že zo srdiečka sa to teplo rozlieva i do bruška, nôh, rúk..do celého tvojho tela.

D: Akoby som bol celý zaliaty žltou farbou…Až tak že žiarim, ako slnko na oblohe.

R: Hm, ako by to vyzeralo byť tým slnkom na oblohe…

D: Takto aha: postaví sa na stoličku roztvorí ruky: teraz žiarim a som na oblohe.

R: A aké to je?

D: Oh, také že dýcham a som veľký. A mám priestor…

R: Spomenieš si na situáciu kedy si sa cítil tak naposledy?

D: Tak by som chcel behať…Teraz som si spomenul nato, keď sme sa spolu hrali vonku na lúke. Naháňali sme sa. Bolo to super. Je to také ako vtedy. Poďme spolu von!

R: Áno, poďme!

Možno vám prichádza na myseľ – …ja to takto neviem, sa pýtať svojho dieťaťa. …takto doma nehovoríme..

Prichádza mi na myseľ: aké by to bolo skúsiť najprv takto pohovoriť sám s sebou. Ktovie, aké by to bolo, skúsiť objavovať svoje vlastné „cítim sa dobre“ / „cítim sa zle“

Iba to vyskúšať, na chvíľu sa stať bádateľom vlastných pocitov…a ak áno, zmenilo sa niečo?

Autorka článku : Mgr. Katarína Melová, fotografia: Mgr. K. Melová, R. Kučavík

[/fusion_builder_column][/fusion_builder_row][/fusion_builder_container]